Kto vyrába tie šperky?
Som šperkárka a divadelná umelkyňa. Svojimi šperkami pomáham ženám aby sa cítili ako bohyne. Aby boli odvážne a nebáli sa prejaviť svoju individualitu
príbeh nekonečného vývoja
Moja tvorba, šperk a divadlo, je hmatateľným dôkazom toho, že som. Že sa dokážem spojiť sama so sebou. Proces tvorby je ako jazda na lietajúcom drakovi. Verím v to čo robím, verím v to čo žijem a verím v seba, že to dokážem. Som to ja.
Nebolo to tak dávno, keď som nedokázala byť sama sebou, napriek tomu, že som umenie (bábkoherectvo) študovala na VŠMU.
Snívali sa mi obrazy, z ktorých som pochopila, že je zle. V snoch som mala bábätko, na ktoré som úplne zabúdala. Niekam som dieťa položila a išla robiť niečo iné. Keď som si naň spomenula, nachádzala som ho zošuverené ako múmiu. Nenakŕmené, neprebalené a v podstate mŕtve. Snažila som sa ho v sne oživovať ale veľmi to nešlo. Budila som sa s hrozným pocitom, že som zabila vlastné dieťa. Pocit viny bol strašný. Najskôr som si to interpretovala, že mám strach, že sa nepostarám o svoje dieťa. Ale to nebolo správne vysvetlenie.
Zabíjala som svoje vnútorné dieťa, ktoré potrebuje rovnakú opateru ako naše vlastné, živé.
Od detstva sa mi dialo to, že som si sadla k bielemu papieru a chcela som si niečo nakresliť. No na ňom sa po hodine bez nápadu objavili maximálne moje slzy. Pokračovalo to aj v dospelosti. Bola som veľmi zručná a talentovaná už ako dieťa, ale strach, že sa to nikomu nebude páčiť ma dusil.
Zmenilo sa to až vtedy, keď som pochopila, že nie som sama sebou a odsudzujem sa. Nič z tvorby nevychádzalo z vlastnej autenticity. Bála som sa čo na to povie okolie, prispôsobovala som sa iným. Efekt?
Nemohla som nosiť ani vlastné šperky, ktoré som vyrobila. Sama som na ne nebola zrelá.
Začala som venovať pozornosť sebe. Tomu čo chcem naozaj ja. Začalo to od najjednoduchších vecí. Čo chcem nosiť? Mám to aj ja rada? Prestala som sa pýtať čo sa mi hodí, ako v tom vyzerám. Jednoducho som sa tak obliekla. Lebo som chcela. Začala som počúvať to malé dieťa vo mne, ktoré chcelo nosiť farby, chcelo nahlas komentovať, alebo sa pridať vo februári k otužilcovi, ktorý plával v jazere.
Každý nový krok sa stal viac oslobodzujúcim a učil ma byť autentickou. Som odvážnejšia, extravagantnejšia a prestala som mať strach z neprijatia. Moje mŕtve dieťa sa mi v snoch z múmie oživilo a v poslednom sne mi prišlo poďakovať.
Podarilo sa mi vytvoriť zopár tipov ako byť extravagantnejšia. Dám ti tipy ako nosiť výraznejšie šperky či oblečenie. Zodpovieš si zopár otázok a krok po kroku sa môžeš približovať k vlastnému ja, k vlastnej autenticite. Ako vravel C. G. Jung:
„Výsadou celého života je stať sa tým, kým skutočne ste.“
- tvorím šperky pre odvážne ženy
- mám pre vás tipy ako sa nebáť byť sebou
- kreativita a láska je v každom z originálnom šperku