Maková panenka, dávaj si pozor koľko rozdávaš
Dostala som zadanie. Nakresli seba. Tu máš farbičky, papier a kresli. Začala som si čarbať, nechcela som vytvárať nejakú umeleckú hodnotu. O to vôbec nešlo. Išlo o prepojenie vnútorného vnímania seba s vizuálnym zobrazením. Podvedomým samozrejme..
Najskôr som nakreslila, postavu, ženy. Len tak, čierny obrys, okolo nej ma ruka viedla ťahmi rôznych farieb až som postupne pomalovala celú plochu papiera od žltej pri postave až po červenú a čiernu naokolo. Ako také vrsty, lupene. A ešte som nakreslila po celom obraze čierne bodky. Len tak.
Pozrela som sa na obrázok, Videla som telo okolo ktorého bola diera, niečo ako vagína. Smiala som sa, že áno, odtiaľ sme všetci.
Naša lektorka sa na to chvíľu pozrela. Zostalo zvláštne ticho. Začala som mať obavu a trochu strach či som nakreslila niečo čo som nemala.
„veď to je Maková panenka,“ povedala po chvíli.
„A rozhadzuje semienka. Maková panenka rozhadzuje semienka krásy, nových kvetov.
Niektoré sa chytia a niektoré nie.“
Chcem svet urobiť krajším, to som v sebe už tušila. Ale ešte nikto to tak nahlas nepovedal. Sama som si to bála priznať. Veď je to taký divný životný zámer..neurčitý..
Ale keď som nad tým začala premýšľať, všetka moja práca k tomu smerovala.
Šperky, ktoré vyrábam skrášľujú ženy a tie svojou krásou nosia radosť a úsmev, pretože sa cítia krásne. Divadlo, ktoré robím je nástroj, ktorý zjemňuje ľudí a prináša mu nielen estetický zážitok.
“dávaj si pozor koľko rozdávaš.” Povedala
Táto situácia vo mne žije dodnes. Pred 4 rokmi som tomu nerozumela. Dnes už dobre chápem o čom hovorila. Prežila som niekoľko veľmi vyčerpávajúcich divadelných projektov, ktoré ma fyzicky aj psychicky takmer položili. Ale o tom niekedy neskôr.
Toľko som semienka rozhadzovala na neúrodnú pôdu, že som sa vyčerpala. A bez výsledku.
Preto som si musela nastaviť hranice a tie semiačka dávať iba tam, kde z nich môžu vyrásť kvety.
Každý jeden šperk je semienkom a každý jeden článok je semienkom, ktoré padnú na úrodnú pôdu. Môžu pomôcť cítiť sa viac sebou, viac radostne, viac dôležito. Tam to viem, tam to vidím.
Preto tento blog. Preto šperky. Preto umenie, ktoré môžeme mať denne so sebou, teda na sebe.
V mojich článkoch budem dávať semienka, ktoré vychádzajú „Ab imo pectore”, z hĺbky srdca. A verím, že vietor ich odveje a namnoží tam, kde budú môcť rozkvitnúť.
